Divy sveta
Divy sveta sú prírodné(tie vytvorila príroda) a staviteľské(tie vytvorili ľudia).
Prírodné sú napr.:Jaskyne,Vodopády,Púšte,Hory...
Staviteľské sú napr.:Mrakodrapy,Mosty,Veže,Chrámy...
7 Divov Sveta
7 Divov sveta je 7 najväčších stavieb ktoré postavili ľudia.
V staroveku bolo 7 Divov sveta a dnes je 7 Divov sveta, ale vtedy to boli iné a teraz sú to iné.
V Staroveku
1. Pyramídy v Gíze
Blízko brehov rieky Níl sa vysoko nad púšťou týčia slávne egyptské pyramídy. Vybudovali ich Egypťania Starej a Strednej ríše skoro pred 5000 rokmi. Sú najstaršími zo starodávnych siedmych divov sveta a jediné zostali stáť do dnešných dní. Pyramídy sa budovali ako hrobky pre kráľov. Všetko, čo by mohli potrebovať v nasledujúcom živote, pochovávali s nimi, vrátane mnohých vzácnych osobných predmetov a pokladov. V pohrebných komorách pyramíd archeológovia objavili klenoty, potraviny, nábytok a hudobné nástroje a loveckú výstroj. Tri najznámejšie sú v Gíze neďaleko Mennoferu, a to Chufevova, Chafreova a Menkaureova, ktoré stráži monumentálna sfinga. Pyramídy postavili pre faraónov 4. dynastie. Neďaleko hrobiek kráľov ukrývajú menšie pyramídy sarkofágy kráľovien. V Hornom a Dolnom Egypte možno narátať do šesťdesiat pyramíd. Na prepravu miliónov ton kameňa, ktorý bolo treba nalámať v lomoch a potom premiestniť na stavenisko, sa organizovali celé výpravy. Faraóni na prostriedkoch nešetrili. Ich hrobky museli byť predsa nezničiteľné a neprístupné. Chufevova pyramída bola 147 metrov vysoká, bočný rozmer bol 227 metrov.
2. Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone
Ani jeden zo siedmych divov sveta nerozohňoval ľudskú obrazotvornosť natoľko ako visuté záhrady v Babylone. Neopísal ich nijaký spisovateľ žijúci v tej dobe, ale povesti o nich sa ústne rozšírili do celého sveta a stali sa legendou o pozemskom raji uprostred púšte. Jeden rímsky spisovateľ navštívil záhrady dávno po páde Babylonu a našiel ich ešte zachované. Opísal ich ako sériu arkádových terás, postavených na spôsob pyramídy jednu nad druhou, ktoré obkolesovali 7,6m hrubé valy. Každá terasa obsahovala toľko zeme, aby tam mohli rásť stromy. Babylonský kňaz Berossos rozpráva, že Nabukadnezar dal zriadiť záhrady na terase paláca, aby manželke Amytis pripomínali hory a rastlinstvo Perzie, vlasti, kde strávila detstvo. Pravdepodobne tieto záhrady objavil Koldewey v severovýchodnom rohu paláca. Postavili ich na stupňovitých terasách položených na hrubej klenbe. Voda na zavlažovanie rastlín sa dopravovala čerpacími zariadeniami.
3. Artemidin chrám v Efeze
Okolo roku 550 pred n. l., následne po dobytí gréckeho mesta Efezos na pobreží Malej Ázie, kráľ Kroisos z Lýdie vybudoval nádherný chrám zasvätený bohyni Artemis. Vnútri chrámu bola ukrytá svätyňa, v ktorej stála krásna socha bohyne, ozdobená drahokamami a vzácnymi kovmi. Chrám známy ako Artemision sa stal slávnym a priťahoval veriacich zo široka-ďaleka. Napriek tomu jednej noci roku 356 pred n.l. šialenec menom Herostrates chrám podpálil. Strecha sa prepadla, stĺpy sa zrútili a socha bohyne padla na zem. Keď potom o niekoľko rokov Efezos dobyl Alexander Macedónsky, rozhodol sa znovu vybudovať Artemidin chrám. Do roku 250 pred n.l bol chrám obnovený do pôvodnej nádhery a často bol oslavovaný ako jeden zo siedmych divov sveta. Alexander Veľký nikdy nevidel splnenie svojho sna, pretože obyvatelia Efezu potrebovali na znovu postavenie Artemidinho chrámu 120 rokov.
4. Diova socha v Olympii
Roku 443 pred. n. l. grécky sochár Feidias dokončil v Olympii nádhernú sochu Dia, hlavného boha Grékov. Socha bola umiestnená v chráme postavenom špeciálne pre ňu a už čoskoro po vzniku ju pokladali za jeden z divov sveta. Pre Grékov bola symbolom dokonalosti. Každý rok prichádzali tisícky ľudí do svätyne v Olympii zložiť hold Diovi. Socha zaberala celú šírku chrámovej lode. Dobový spisovateľ napísal, že bola vysoká 12 metrov, a keby sa mohla postaviť, hlavou by zrútila strechu. Diova socha sedela na nádhernom tróne z cédrového dreva, vykladanom slonovinou, zlatom a drahými kameňmi. Socha stála v chráme po stáročia, ale svätyňa bola v rímskych časoch zanedbaná. Roku 394 n. l. sochu pravdepodobne odviezli do Konštantínopolu (Istanbul), kde ju, zdá sa, nakoniec zničil oheň.
5. Mavzóleum v Halikarnasse
Kráľ Mausolos II. vládol v Kárii, časti dnešného Turecka, v 4. storočí pred n. l. Bol to ctižiadostivý panovník a napádal mnohé susedné mestá a štáty. Za peniaze z koristi vybudoval nové hlavné mesto Halikarnassos. Ku koncu svojho života sa kráľ Mausolos rozhodol postaviť si hrobku ako symbol moci. Chcel, aby to bola najkrajšia hrobka, akú kto kedy videl, preto nešetril výdavkami. Dokončená hrobka bola tak veľkolepá, že ju pomenoval po Mausolovi - mauzóleum. Mauzóleum pretrvalo stáročia, ale nakoniec sa rozpadlo na ruiny. Roku 1581 kamene z ruín rozobrali a použili ich na výstavbu pevnosti.
6. Rodoský kolos
V starej mytológii bol ostrov Rodos, ležiaci neďaleko tureckého pobrežia, ostrovom boha slnka Hélia. Po úspešnom ubránení sa invázii roku 304 pred n.l. obyvatelia Rodosu vybudovali v hlavnom rodskom prístave Lindos obrovskú sochu Hélia ako výraz vďaky bohu za jeho pomoc. Nikto presne nevie, kde socha stála a ako vyzerala. Niektorí veria, že stála rozkročená pri vstupe do prístavu, takže lode preplávali popod jej nohy. Viac pravdepodobné však je, že socha stála na kraji mesta, obrátená tvárou k prístavu. Sochu nazvali kolosom pre jej obrovskú veľkosť. Dvíhala sa do výšky 37 m, čiže dvadsaťkrát prevyšovala výšku človeka, a bolo ju možné vidieť od mora už zďaleka. Už 66 rokov po dokončení sa Kolos pri silnom zemetrasení rozbil a zrútil do mora.
7. Maják na ostrove Faros v Alexandrii
Roku 279 pred n. l., po 20 rokoch práce, bol dokončený maják v Alexandrii a hneď bol vyhlásený za jeden z divov sveta. Bol to jeden z prvých veľkých majákov, ktoré boli kedy postavené, a bol vybudovaný tak dôkladne, že stál vyše 1000 rokov a vydržal viacero zemetrasení. Maják dostal meno podľa ostrova Faros, na ktorom stál. V mnohých jazykoch sveta dnes "pharos" znamená "maják". Ostrov ležal pred prístavom Alexandria a s pevninou bol spojený hrádzou. Dobrú predstavu o tom, ako maják vyzeral, máme zo zobrazení na rímskych minciach a z opisu spisovateľov tých čias. Faros sa dvíhal do výšky 122 m a lode na mori ho mohli vidieť už z diaľky mnohých míľ. Roku 796 bol maják vážne poškodený pri zemetrasení a neskôr sa z jeho zvyškov postavila pevnosť.
A dnes
1. Chichen Itzá
Chichen Itzá (vyslov číčen ítsá) (z jazyka yucatánskych Mayov Chi'ch'èen Ìitsha - Pri ústach prameňa Itzá) je veľké archeologické nálezisko z predkolumbovského obdobia postavené mayskou civilizáciou, ktoré sa nachádza v strede polostrova Yucatán v Mexiku.
2.Kristus Spasiteľ
Kristus Spasiteľ alebo Kristus Vykupiteľ (po portugalsky: O Cristo Redentor) je socha Ježiša Krista postavená v roku 1931 v Brazílii nad mestom Rio de Janeiro. Je umiestnená na 704 metrov vysokom pahorku Corcovado, jej výška je 30 metrov a podstavec pod ňou meria 7 metrov. Zobrazuje Krista s roztiahnutými rukami, akoby objímal mesto. Toto gesto malo vyjadrovať súcit a radosť z nezávislosti.
Myšlienka vytvoriť sochu sa zrodila v roku 1922, keď Brazília oslavovala 100.výročie nezávislosti. U brazílčanov mala myšlienka úspech, začali sa organizovať zbierky pre získanie finančných príspevkov na sochu a o necelých 10 rokov bola ich idea naplnená.
Na vrchol pahorku vedie železnica postavená v roku 1885, ktorá končí 40 m pod sochou. Pod sochou sa nachádza terasa, z ktorej je krásny výhľad na celé Rio de Janeiro ale aj na pláž Copacabana a Ipanema.
3.Veľký čínsky múrVeľký čínsky múr (Čchang-čcheng, TZ: 長城; ZZ: 长城, [[]]: Chángchéng; doslova „Dlhý múr“) je starý systém opevnenia, ktorý sa ťahá naprieč severnou Čínou. V dnešnej podobe bol vybudovaný za dynastie Ming v období od konca 15. storočia do začiatku 17. storočia. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Podobné opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli však budované už v dávnejších dobách
Múr sa tiahne v ohromujúcej dĺžke 6 700 km; východný začiatok má v Šan-chaj-kuan (山海关, Shanhaiguan) pri morskom zálive Po-chaj (Bohai) v provincii Che-pej (Hebei) na hraniciach vlastnej Číny a Mandžuska, končí ďaleko na západe pri Ťia-jü-kuan (嘉峪关, Jiayuguan) v provincii Kan-su na pokraji púšte Gobi, v miestach, kade cez roztrúsené oázy kedysi pokračovala západným smerom Hodvábna cesta. Treba zdôrazniť, že múr v niektorých úsekoch prebieha v niekoľkých líniách a vytvára odbočky (započítané do celkovej dĺžky), na iných miestach je naopak prerušený.
4.Machu Picchu
Machu Picchu (vyslov: maču pikču; po kečuánsky: Machu Pikchu Starý vrch), známe aj ako Stratené mesto Inkov je mesto, ktoré vytvorili Inkovia, vo výške 2 430 m n. m. na horskom hrebeni nad údolím Urubamba v Peru asi 70 km severne od Cusca.
Mesto objavil 24. júla 1911 havajský rodák Hiram Bingham spolu so svojím sprievodcom Melchorom Arteagaom v husto porastených peruánskych Andách. Nachádza sa na východných svahoch Ánd v južnom Peru, 112 km od severozápadne od vtedajšieho hlavného mesta „ríše Slnka“ - Cusco vo výške 2 350 metrov nad morom pri vstupe do údolia rieky Urubamby. Obklopujú ho dve pohoria - Machu Picchu a Huayna Picchu.
Hiram Bingham sa o stratenom meste dozvedel náhodou z ústnych legiend starých Indiánov. Od National Geographic Society a Yale University v USA získal peniaze, vrátil sa do džungle v Peru spolu s celou expedíciou amerických archeológov a antropológov. Mesto z údolia nebolo vidieť, vchod bol už dávno zničený, pravdepodobne zemetrasením. Po strmom a tropickou vegetáciou zarastenom svahu vystúpili na Machu Picchu, kde objavili početné rozvaliny starobylého mesta zarastené trávou, obklopeného terasovitými políčkami a rozdeleného na chrámovú a obytnú štvrť.
Stratené mesto nazval kečuánskym jazykom - Machu Picchu (Starý vrch). Netušil, že jeho objav raz UNESCO vyhlási za súčasť svetového kultúrneho dedičstva.
Pôvodný názov Machu Picchu sa už zrejme nikto nedozvie. Mesto Inkovia postavili ďaleko od kráľovských ciest „ríše Slnka“ okolo rokov 1460 - 1470. Vtedy prekvitajúca civilizácia Inkov bola najsilnejším štátom predkolumbovských čias. Rozprestierala sa od dnešnej severnej Argentíny a Čile cez Bolíviu a Peru až po Ekvádor.
Machu Picchu nemalo administratívnu, vojenskú ani obchodnú dôležitosť. Prečo mesto Inkovia postavili, nikto nevie. Historici sa dohadujú, že chceli byť bližšie k svojmu božstvu - Slnku, pričom v meste žili najkrajšie ženy, ktoré sa s ním zosobášili. Dokazuje to aj 136 kostier, prevažne žien, ktoré na mieste našli americkí archeológovia. Možno sa jednalo o "ajillas",ako sa hovorilo mladým dievčatám, špeciálne vybraným pre slnečné rituály. Išlo o kráľovské a kultové sídlo, ktoré sa vybudovalo pravdepodobne počas vlády Pachacutiho.
5.Petra
Petra (po grécky πέτρα - petra = „skala“; po arabsky البتراء| - Al-Butrá) je skalné mesto a archeologická lokalita v Jordánsku. Od roku 1985 je zaradená na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Trosky mesta, ktoré boli odkryté v 19.storočí, sú prístupné návštevníkom.
Petra sa nachádza za vstupnou bránou nazývanou siq. Mesto vzniklo v dokonale krytom mieste, kde sa stretávajú tri údolia. Mesto bolo založené pravdepodobne medzi 3. st. pred Kr. a 1. st. po Kr. V tom čase údolie obsadili Nabatejovci. Petra sa stala hlavným mestom ich kráľovstva. Neskôr ovládli Petru Rimania. Mesto leží na mieste, kadiaľ viedla cesta do južnej Ázie, takže ovládalo obchod s korením.
Všetky stavby (chrámy, hrobky, amfiteáter) boli vytesané do pieskovca. Mesto dosiahlo najväčší rozkvet a význam okolo roku 62 pred Kr., kedy tu žilo asi okolo 30 000 ľudí.
Petru opustili poslední ľudia po druhom ničivom zemetrasení v 6. st. po Kr. Údolie upadalo postupne do zabudnutia. Stalo sa tajomstvom miestnych beduínov, ktorí existenciu skalného mesta starostlivo skrývali pred svetom.
Prvým Európanom (od čias križiackych výprav), ktorý uvidel Kráľovskú hrobku v Petre, bol v roku 1812 švajčiarsky bádateľ a cestovateľ Johann Ludwig Burckhardt, ktorý cestoval zo SýrieEgypta v prezlečení za Araba.
6.Koloseum
Koloseum (po taliansky Colosseo) sú ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma. V súčasnosti je to architektonická dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade Nerovho Zlatého domu na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši.
Pôvodne sa nazývalo Flaviovský amfiteáter (po latinsky Amphitheatrum Flavium, v taliančine Anfiteatro Flavio) podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci "obrovský" (myslia sa buď obrovské rozmery samotného amfiteátra alebo rozmery obrovskej sochy Nera, ktorá pri amfiteátri stála).
V súčasnosti sa z Kolosea zachovali iba ruiny, poškodenie zapríčinili zemetrasenia a rozkrádanie materiálu. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a rímskej architektúry. Neskôr malo veľa využití ako bývanie, dielňa, pevnosť a svätyňa.
7.Taj mahal
Tádžmahal (po anglicky Taj Mahal, po indsky Taaj Mähäl, korunný palác) je stavba pri Agre v indickom štáte Uttar Pradeš. Súčasť svetového dedičstva UNESCO.
Pozostáva z hlavnej budovy obklopenej štyrmi minaretmi (ktoré su ľahko naklonené, takže sa pri zemetrasení zrútia), mešity na západe (čiže smerom k Mekke) a domu pre hostí na východe.
Podľa prevažujúceho oficiálneho názoru je to mauzóleum, ktoré postavil Šáhdžáhán na pamiatku svojej ženy Mumtáz Mahal (Ardžumand Bano Begum). Podľa oficiálneho zápisu UNESCO sa stavba začala v roku 1631 a skončila roku 1648. Stavalo ju vyše 20 000 remeselníkov z celej južnej a strednej Ázie. Vraví sa, že na architektonickom stvárnení sa mali podielať jeden Francúz a istý Benátčan.Preto je chváli hodné dat trochu úcty aj Europanom. Zodpovedným architektom bol Usad Ahmad z Lahore, starého hlavného mesta ríše Mogulovdrahokamov a polodrahokamov bolo zasadených do mramoru. (Mughalov). Stavebný materiál bol dopravený z celej Indie a Ázie. Použilo sa vyše 1000 slonov a 28 rôznych druhov
Existuje však aj názor, že ide o prestavbu pôvodnej hinduistickej stavby, na čo by poukazovali podobné stavby (ktoré sú mimo Indie nie veľmi známe).